Inštitút pre výskum práce a rodiny (názov sa používa od roku 2006 – dodatok č. 4 zriaďovacej listiny) bol pôvodne zriadený pod názvom Stredisko pre štúdium práce a rodiny dňa 1. septembra 2003 príkazom ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 7/2003 zlúčením Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny a Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny. Nadväzne na to bol s pôsobnosťou od 1. januára 2004 na základe príkazu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 11/2003 začlenený do štruktúry strediska aj Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Z novodobej histórie inštitútu je teda zrejmé, že vznikol z troch relatívne autonómne fungujúcich inštitúcií, z ktorých každá má svoju históriu. V krátkosti ju čitateľom sprostredkovávame.
* Inštitucionálne zabezpečenie výskumu práce, sociálnych vecí a rodiny
* Vývoj Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny
* Vývoj Výskumného a vzdelávacieho ústavu bezpečnosti práce
Inštitucionálne zabezpečenie výskumu práce, sociálnych vecí a rodiny
(postupne viedlo k vzniku Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny)
1920
"Masarykova akadémia práce", Praha
Zriadená zák. č. 86/1920 Zb. ako samostatný a samosprávny ústav. Mala 6 odborov, vrátane národohospodárskeho a sociálneho odboru. Zriadila si celý rad výskumných a praktických ústavov. (1920 - 1939)
"Sociálny ústav ČSR", Praha
Vznikol pri Ministerstve sociálnej starostlivosti. Zameriaval sa na štúdium sociálnych vied, zbieranie sociálno-politického materiálu a výskum v oblasti sociálnej politiky. Jeho činnosť bola v dôsledku 2. svetovej vojny v r. 1939 prerušená. Po jej skončení nebola už obnovená. Jeho agendu prevzal v r. 1947 Československý ústav práce. Riaditeľom bol dr. V. Fišera. (1920 - 1939)
1921
"Psychotechnický ústav", Praha
Zriadila ho Masarykova akadémia práce v r. 1921 ako inštitúciu verejnej povahy (svoje účelové zariadenie). Zameranie: psychotechnika. V r. 1931 sa ho akadémia vzdáva. Riaditeľom bol prof. dr. F. Šeracký. (1921 - 1931)
1928
"Ústredná poradňa povolaní na Slovensku", Bratislava
Bola založená ako spolok v r. 1928 z iniciatívy niektorých bratislavských inštitúcií a korporácií a ich funkcionárov, najmä Obchodnej a priemyselnej komory, Ústredného združenia slovenského priemyslu, Krajinskej úradovne pre poisťovanie robotníkov a Krajinského úradu práce. Zameriavala sa na uplatnenie psychotechniky. Krátko po svojom vzniku sa zmenila na Psychotechnický ústav pre Slovensko. (1928)
"Psychotechnický ústav", Bratislava
Bol zriadený v r. 1928. Zaoberal sa vedeckým skúmaním v oblasti psychológie. Od r. 1939 bol v správe Slovenskej krajiny (uznesením Krajinského zastupiteľstva v júni 1939). 1.1.1940 ho prevzalo do správy Ministerstvo vnútra SR. Stal sa súčasťou odboru Ústredného úradu práce. V r. 1945 prešiel do kompetencie Povereníctva sociálnej starostlivosti. Tento stav trval až do zriadenia Československého ústavu práce v roku 1947. Riaditeľmi boli: dr. J. Stavěl (1928-1939), dr. B. Vančo (1939-1942), prof. dr. A. Jurovský (1942-1947), dr. M. Bažány (1947). (1928 - 1947)
1932
"Ústredný psychotechnický ústav", Praha
Vznikol v r. 1932 ako verejno-právna inštitúcia prebudovaním Psychotechnického ústavu Masarykovej akadémie práce. Zameriaval sa na psychotechnický výber a úpravu pracovného prostredia. Riaditeľmi boli: prof. dr. F. Šeracký (1932-1936) a doc. dr. J. Doležal (1936-1939)
(1932 - 1939)
1939 "Ústav ľudskej práce", Praha Vznikol po zániku Masarykovej akadémie práce v r. 1939 prebudovaním Ústredného psychotechnického ústavu ako zariadenie Českej akadémie technickej, Praha (podľa čl. 3 vlád. nar. č. 119/1920 Zb.). Zameriaval sa na organizáciu práce, hodnotenie práce a ľudí, pracovnú výchovu a výskum práce. Riaditeľom bol doc. dr. J. Doležal.
(1939 - 1947)
1947 " Československý ústav práce" (ČSÚP), Praha
Bol zriadený v zmysle zák. č. 129/1947 Zb. Vznikol zlúčením Ústavu ľudskej práce, Ústavu pre pracovné normy pri Ústrednej rade odborov (ÚRO), Sociálno-ekonomického ústavu ÚRO a Psychotechnického ústavu v Bratislave. Prevzal tiež niektoré úlohy Sociálneho ústavu ČSR. Ako výskumná a aplikačná inštitúcia (vedecký ústav) bol poradným a pracovným orgánom najmä Ministerstva sociálnej starostlivosti a ÚRO. Zameranie: výber a poradenstvo, pracovná pedagogika, organizácia práce, výskum práce, dokumentácia a knižnica. V dôsledku zmien v reorganizácii národného hospodárstva a výskumu bol roku 1951 vlád. nar. č. 48/1951 zrušený. Riaditeľom bol dr. V. Fišera.
(1947 - 1951)
1948 "Oblastný ústav ČSÚP pre Slovensko", Bratislava
Bol zriadený podľa § 1 zák. č. 129/1947 Zb. Základ jeho organizácie tvoril Psychotechnický ústav (Bratislava). Do jeho pôsobnosti patrila aj pobočka v Košiciach. Prioritou bola aplikačná činnosť. Zameranie: výskum práce, politická ekonómia, organizácia práce, hodnotenie práce a ľudí, pracovná pedagogika, priemyselné vzťahy, osobná organizácia, bezpečnosť práce, dokumentácia a knižnica. Riaditeľom bol dr. M. Bažány. Vlád. nariad. č. 48/1941 Zb. bol zrušený aj tento ústav.
(1948 - 1951)
1957 "Vedeckovýskumné stredisko pri Štátnej mzdovej komisii", Praha
Bolo zriadené uznesením vlády č. 442 z 24. 4. 1957 o niektorých problémoch odmeňovania práce. Predstavovalo čiastočnú náhradu za zrušený ČSÚP. Zameranie: normovanie práce, organizácia práce, ekonomické otázky práce, vedecké informácie a dokumentácia.
(1948 - 1951)
1964 "Československý výskumný ústav práce", Bratislava
Vznikol na základe uznesenia vlády č. 135 z 11. 3. 1964. Jeho vznikom sa doplnila vtedajšia sieť ekonomických ústavov aj o výskum v oblasti práce (s celoštátnou pôsobnosťou). Po krátkom pôsobení v rámci Slovenskej akadémie vied bol od 1.7. 1965 so súhlasom vlády začlenený do sústavy organizácií Slovenskej národnej rady. Bol rozpočtovou organizáciou podriadenou Slovenskej plánovacej komisii. Od r. 1969 sa stal organizáciou podriadenou Federálnemu ministerstvu práce a sociálnych vecí (FMPSV). Zameranie: výskum práce, vedecké riadenie, racionalizácia a organizácia práce, pracovné právo, dokumentácia, knižnica, edičná činnosť. Riaditeľmi boli: prof. ing. M. Kodaj, CSc. (1964-1965), ing. M. Hronský (1966-1974).
(1964 - 1974)
1965 „Výskumný ústav životnej úrovne“, Bratislava
Bol zriadený 1.11.1965 ako výskumné pracovisko v Bratislave v rámci organizácií federálnej Štátnej plánovacej komisie. Počet pracovníkov bol cca 100. Výskum bol zameraný na problematiku spotreby, spôsobu života, sociálnej politiky, životného prostredia, analýz a prognóz životnej úrovne. VÚŽÚ vydával výskumné práce, časopis "Životná úroveň" a príležitostné zborníky. Od roku 1984 pracovníci VÚŽÚ, knižnica a archív prešli do novozriadeného Výskumného ústavu sociálneho rozvoja a práce so sídlom v Bratislave. Počas celého obdobia jeho existencie (1965 - 1983) bol riaditeľom Prof.Ing.Filip Hronský, DrSc.
(1965 - 1983)
1974 "Československý výskumný ústav práce a sociálnych vecí", Bratislava Rozhodnutím FMPSV zo dňa 20.12.1973 sa zrušil predchádzajúci ústav a Výskumný ústav sociálneho zabezpečenia v Prahe. S účinnosťou od 1.1.1974 sa vytvoril nový ústav so sídlom v Bratislave a s pracoviskom v Prahe (s celoštátnou pôsobnosťou). Vznikol zlúčením zrušených ústavov. Predstavoval vedeckovýskumnú inštitúciu (rozpočtovú organizáciu) podriadenú FMPSV. Zameranie: výskum a vedúce pracovisko VTEI pre oblasť práce, miezd a sociálnych vecí, metodické a školiace centrum, edičná činnosť. Riaditelia: ing. M. Hronský (1975-1977) a ing. M. Derco, CSc. (1978-1983).
(1965 - 1983)
1984 "Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce", Bratislava
Bol zriadený podľa uznesenia predsedníctva vlády ČSSR č. 112 zo dňa 2. 6. 1983 o skvalitnení práce a zdokonalení jednotného systému riadenia aplikovaného ekonomického výskumu príkazom ministra práce a sociálnych vecí ČSSR zo dňa 29. 12. 1983 č. 10/1983. Jeho zriadením zanikol predchádzajúci ústav a Výskumný ústav životnej úrovne. Bol súčasťou vedeckej, výskumnej a vývojovej základne SR (rozpočtovou organizáciou podriadenou FMPSV). Sídlil v Bratislave a pobočku mal v Prahe. Zameranie: výskum sociálneho rozvoja a formovanie osobnosti, výskum sociálneho zabezpečenia, starostlivosti o pracujúcich, spôsobu života, životnej úrovne a životného prostredia a výskum práce; metodické a školiace pracovisko, dokumentácia, knižnica, edičná činnosť. Od r. 1990 sa preorientoval na oblasť transformácie centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Riaditelia: prof. Dr. R. Šíma, DrSc. (1984-1989), ing. F. Vykopal, CSc. (1990).
(1984 - 1990)
1991 "Výskumný ústav práce a sociálnych vecí", Bratislava
Na prelome rokov 1990/1991 sa ústav premenoval. Aj naďalej zostal rozpočtovou organizáciou podriadenou FMPSV. Sídlo mal v Bratislave, pobočku v Prahe. Mal celoštátnu pôsobnosť. Orientoval sa predovšetkým na sociálne efekty reformných krokov v ekonomike, aktuálne otázky sociálnej politiky. Zameranie: práca (zamestnanosť, mzdy, pracovné vzťahy, profesiové informácie), sociálne vecí. Riaditeľom ústavu bol až do jeho zániku ing. F. Vykopal, CSc.
(1991 - 1992)
1992 "Výskumný ústav práce, sociálnych vecí a rodiny", Bratislava
Vznikol hneď po zániku predchádzajúceho ústavu dňa 1.10.1992 v rámci prípravy na rozdelenie štátu (ČSFR). Zriadilo ho Ministersvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Mal celoslovenskú pôsobnosť. Zameranie: výskum problematík v oblasti práce, zamestnanosti, miezd, pracovných vzťahov, sociálnej a rodinnej politiky, profesiové informácie, dokumentácia a knižnica. Vydával odborný časopis Práca a sociálna politika. K 31.8.2003 ukončil svoju činnosť. Riaditelia: ing. J. Hanker, CSc. (1992-1995), doc.PhDr. R. Bednárik, CSc. (1996-1998) a ing. M. Danihel (1999 - 2003).
Vývoj Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny
Medzinárodné stredisko pre štúdium rodiny (MSŠR) vzniklo uznesením vlády SR zo 16. júna 1992. Od septembra 1993 fungovalo ako príspevková organizácia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Založenie MSŠR bolo vyjadrením záujmu slovenskej vlády o dlhodobé riešenie problematiky rodín v domácom i zahraničnom kontexte, využívajúc poznatky národných i medzinárodných komparatívnych výskumov rodiny a štátnych rodinných politík predovšetkým európskych krajín. Zároveň šlo o konkrétny príspevok Slovenska k Medzinárodnému roku rodiny (1994) ako významnej svetovej udalosti vyhlásenej Organizáciou spojených národov (OSN).
Koncom roku 1996 splnomocnení zástupcovia vlády SR a Sekretariátu OSN podpísali Memorandum o porozumení medzi Vládou Slovenskej republiky a OSN na podporu rodiny prostredníctvom MSŠR. Zmyslom tohoto dokumentu bolo posilniť formovanie MSŠR ako centra výskumných a vzdelávacích aktivít na podporu a propagáciu rodiny v regióne strednej a východnej Európy. Tento dokument výrazne ovplyvňoval smerovanie aktivít MSŠR počas celej jeho existencie (v oblasti výskumnej činnosti, organizovania medzinárodných podujatí, či expertných činností).
MSŠR sa postupne etablovalo predovšetkým ako vedecko-výskumná inštitúcia, ktorá realizovala vlastné výskumné úlohy, riešila a koordinovala medzinárodné projekty v oblasti rodiny, rodinných a sociálnych politík, otázok súvisiacich s možnosťami zosúlaďovania práce a rodinného života, rovnosti príležitostí mužov a žien, implementácie Dohovoru o právach dieťaťa a pod. Významnou súčasťou aktivít MSŠR bolo budovanie databázy národných a medzinárodných údajov o problematike rodiny, organizovanie konferencií, seminárov, workshopov, výcvikových a vzdelávacích kurzov v širokom okruhu rodinnej problematiky, spolupráca s národnými vládnymi i mimovládnymi a medzinárodnými inštitúciami, ako aj všeobecná podpora rodín. Jeho zamestnanci uverejňovali výsledky svojej práce v samostatných knižných publikáciách, pravidelných interných edíciách a reprintoch, aktívne vystupovali na domácich a zahraničných odborných fórach, prispievali do médií, vystupovali ako experti v štátnych, akademických i mimovládnych komisiách a pracovných tímoch. Výsledky práce MSŠR slúžili najmä potrebám zriaďovateľa (MPSVR SR), ale aj ďalším skupinám užívateľov - odbornej a inej zainteresovanej verejnosti.
Nová kapitola histórie Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny sa začala písať 1. septembra 2003. Týmto dňom sa organizácia zlúčila s Výskumným ústavom práce, sociálnych vecí a rodiny a vzniklo Inštitút pre výskum práce a rodiny.
Vývoj Výskumného a vzdelávacieho ústavu bezpečnosti práce
VVÚBP zriadila v roku 1954 Ústredná rada odborov ako účelové zariadenie Slovenskej odborovej rady pod názvom Oblastný ústav bezpečnosti práce, ktorého názov sa neskôr upravil na Výskumný ústav bezpečnosti práce. Svoju činnosť začínal organizovaním výchovno-vzdelávacích akcií (seminárov, odborných prednášok) a popularizovaním problematiky bezpečnosti práce. V súčinnosti s vydavateľstvom a nakladateľstvom Práca tvoril náučné filmy, diafilmy, gramoplatne, plagáty a informačné brožúry. Už v roku svojho vzniku začalo svoju činnosť dokumentačné stredisko, ktoré sa sústredilo na tvorbu informačného fondu a organizovanie toku informácií. Od začiatku svojej existencie ústav rozvíjal výskum bezpečnosti práce, ktorý sa najskôr orientoval najmä na riešenie aktuálnych problémov bezpečnosti práce v stavebníctve, poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, kožiarskom a drevospracujúcom priemysle.
Prijatím zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce bol ústav začlenený do sústavy Slovenského úradu bezpečnosti práce a tým sa stal vedecko-výskumnou, informačnou a propagačnou základňou štátneho systému starostlivosti o bezpečnosť práce.
Od roku 1969 sa datujú počiatky výskumu osobných ochranných pracovných prostriedkov. V roku 1970 bol ústav poverený výkonom štátneho skušobníctva prostriedkov individuálnej ochrany. Pre tento účel bol ústav konštituovaný ako Štátna autorizovaná skúšobňa č. 236. V tomto roku ústav začal s vydávaním odborného periodika „Bezpečná práca“, dvojmesačníka pre teóriu a prax bezpečnosti práce.
Vychádzajúc z dosiahnutej odbornej spôsobilosti bol ústav v roku 1974 zaradený do „vedecko-výskumnej základne štátu“ čo si vyžiadalo úpravu koncepcie výskumnej činnosti. Rozšíril sa výskum bezpečnosti technických zariadení, sociálno-psychologický výskum a začalo sa s tvorbou technicko-ekonomických koncepcií bezpečnosti práce. V roku 1976 sa ústav stal súčasťou štátneho systému „vedecko-technických a ekonomických informácií“a v roku 1979 bol poverený funkciou „vedúceho pracoviska vedecko-technického rozvoja“ vo vymedzenej oblasti bezpečnosti práce.
V roku 1992 ústav bol konštituovaný ako Národné informačné stredisko Medzinárodnej organizácie práce. V tomto roku sa bývalý Inštitút výchovy bezpečnosti práce zlúčil s ústavom a jeho vzdelávacie aktivity boli začlenené do programovej náplne ústavu. Týmto opatrením sa na ústave obnovila činnosť, s ktorou ústav v roku 1954 začínal, čo sa zdôraznilo aj v zmene názvu na Výskumný a vzdelávací ústav bezpečnosti práce. Ústav bol na území SR jedinou špecializovanou inštitúciou, ktorej poslaním bolo vykonávať výskum základnej špecifickej problematiky bezpečnosti práce, bezpečnosti technických zariadení, technológií a objektov, pracovného prostredia, pracovných podmienok, psychologických, pedagogických a ekonomických aspektov bezpečnosti práce. Problematika výskumu sledovala skvalitňovanie pracovných aktivít človeka v jeho interakcii s technickými prostriedkami práce v konkrétnych podmienkach pracovného prostredia. Obsahom výskumnej činnosti bolo najmä stanovovanie kvalitatívnych požiadaviek a určovanie kritérií na zariadenia, činnosti, pracovné postupy, priestory apod. Boli to požiadavky a kritériá, ktorých aplikácia podmieňovala bezpečnostno-technické a ostatné pracovno-bezpečnostné vlastnosti sledovaného objektu (činnosti). Predmetom výskumu boli tiež požiadavky súvisiace s optimálnym využívaním zariadenia a dotýkajúce sa bezpečnosti pracovného výkonu ako napr. ergonomické ukazovatele, biologicko-antropologické vlastnosti, psychologické determinanty a iné s cieľom, aby sa dosahovala harmónia bezpečnosti, produktivity a kultúrnosti práce.
Vzdelávacia činnosť ústavu sa orientovala na prípravu odborných zamestnancov pre bezpečnosť práce, technikov požiarnej ochrany, lektorov bezpečnosti práce, zástupcov zamestnancov, pracovníkov rozličných profesií, tvorbu výchovno-vzdelávacích programov a systémov, vzdelávacie poradenstvo, organizovanie krátkodobých popularizačných podujatí apod. K 1. januáru 2004 bol VVÚBP zrušený a zlúčený so Strediskom pre štúdium práce a rodiny.